Od narodenia operného speváka Štefana Babjaka uplynie vo štvrtok 7. októbra 90 rokov.
Štefan Babjak sa narodil 7. októbra 1931 v Humennom. Najskôr pracoval v
Košiciach ako zubný laborant, no napokon zmenil svoje profesionálne
smerovanie. V rokoch 1954 - 1959 študoval spev na Štátnom konzervatóriu v
Bratislave a popri školských povinnostiach vystupoval ako spevák vo
folklórnom súbore Lúčnica.
Po štúdiách sa spolu s partnerkou Teréziou stali členmi Spevohry Divadla
Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) so sídlom v Banskej Bystrici, ako
pobočnej scény činohry DJGT vo Zvolene. Novozaložený operný súbor v
Banskej Bystrici sa v roku 1960 prezentoval hudobnodramatickým dielom
romantického českého skladateľa Josefa Bohuslava Foerstera s názvom Eva.
Babjak si zahral postavu kožušníka Samka. Obecenstvo upútal svojím
výkonom aj ako Eugen Onegin (1961, 1975).
K jeho najvýraznejším úlohám patria barytónové postavy z diel skladateľa
Giuseppe Verdiho. V roku 1960 ho diváci mohli vidieť ako baróna
Douphala v opere La Traviata. Viackrát zaujal a zvýraznil tragický
podtón v úlohe Rigoletta (1961, 1970, 1979), predstavil sa aj v role
Renata (Maškarný ples, 1965, 1981), Grófa Lunu (Trubadúr, 1966, 1980),
Giorgia Germonta (La traviata 1968, 1982), Simone Boccanegra (Simone
Boccanegra, 1976) či Falstaffa (1978).
Nechýbal ani pri javiskovom prevedení opier ďalšieho talianskeho
skladateľa Giacoma Pucciniho. V diele Madame Butterfly (1964), sa
predviedol ako americký konzul Sharpless, sadistického šéfa tajnej
polície baróna Scarpiu zobrazil v Tosce (1966, 1975), ďalej sa
predstavil v romantickom príbehu z amerického divokého západu s názvom
Dievča zo Západu (1978), kde si zahral dvojrolu.
Z tvorby ďalších svetových klasikov podal pozoruhodný výkon v Mozartovej
Figarovej svadbe, kde bol Figarom (1963) i Grófom Almavivom (1980).
Naštudoval postavu Escamilla (Carmen 1962, 1976), Valentína aj
Mefistofela (Faust a Margaréta, 1964, 1982) i Mercutia (Romeo a Júlia,
1965). Vedľa sopranistky Edity Gruberovej sa objavil v štvorúlohe diabla
z Hoffmannových rozprávok (1969).
Babjak dokázal v hľadisku vyvolať i smiech. Z komediálneho žánru možno
vyzdvihnúť postavu Belcoreho z opery Nápoj lásky (1962). Úspech
zaznamenal ako Alfréd Doolittle v muzikáli My Fair Lady (1969, 1986,
2000). Hlavnej a dokonca ženskej postavy Mammy Agaty sa zhostil v
hudobnodramatickom diele Viva La Mamma alebo Slasti a strasti
divadelného života (1983, 2004). Známe je aj televízne spracovanie
shakespearovskej komickej opery Otta Nicolaia Veselé paničky windsorské z
roku 1983, v ktorej si Babjak zahral pána Flutha. Veľký úspech u
publika mal taktiež ako vdovec Horác v Hello, Dolly! (1999).
Osobité miesto v umeleckej kariére Štefana Babjaka majú diela
slovenských skladateľov. V opere Beg Bajazid od Jána Cikkera sa
predstavil ako Richtár (1966). Uhorčíka (1968) a Jána Záhoru (1984) si
zahral v ďalšej Cikkerovej opere Juro Jánošík. S noblesou a vysokou
mierou muzikálnosti kreoval postavu Kráľa Matiáša z opery Detvan (1975),
ktorú skomponoval Viliam Figuš-Bystrý. V opere Bartolomeja Urbanca
Majster Pavol (1980) vytvoril portrét rezbára z Levoče. Babjakovu
schopnosť pôsobivo psychologicky vykresliť charakter muža, ktorý bol
pohltený prácou a zároveň prežíval ľudskú i tvorivú osamelosť, veľmi
priaznivo prijali i divadelní odborníci.
Štefan Babjak získal v roku 1979 cenu Zväzu slovenských dramatických
umelcov za divadelnú tvorbu a v roku 1981 titul národný umelec. S
manželkou Teréziou mali päť detí, štyri sa venujú spevu. Štefan Babjak
zomrel 27. apríla 2008 v Banskej Bystrici.